Zaveste si nite. Veľa nití! Stojan na nite z akulitu

Ako si usporiadať nite – rýchlo a lacno! Návod ako vyrobiť pegboard, po slovensky závesný stojan na nite z akulitu.

Tento článok bol uverejnený na Sashe 21.11.2016. Nájdete ho tam v pôvodnom znení, tu je upravená a aktualizovaná verzia.

Potrebujete

• vstupnú investíciu asi 20 €,
• čas,
• niekoho obetavého (mám priateľa), ak neviete šoférovať, nedarí sa píliť a dierky na zavesenie sú privysoko.

Poznáte to. Viete spraviť kôpky z látok, rolky z výstuží, špendlíky pozametať magnetom, ihly a pätky k šijaciemu stroju uložiť do krabičiek, dokonca som videla už aj stojany na pravítka. Len tie nešťastné nite…
Áno, dajú sa tiež uložiť do krabice, potriediť. Bez systému to ale vydrží iba chvíľu. Vždy hľadáte tú konkrétnu, ktorá je naspodku. Prehrabete to, zatiaľ sa milé nite zamotajú a môžete znova rozmotávať. Nehovoriac o tom, že takto zbytočne prichádzate o materiál, keďže takéto ,,súnitia” poslúchnu zväčša až vyššiu autoritu, nožničky. No a nikdy neviete, koľko ich vlastne máte.

Takto vyzerali moje. Nedávno upratované. Nejaké náznaky triedenia podľa veľkosti tam snáď vidieť. Nie?

Ako to usporiadať?

Otvorila som Pinterest a hľadala inšpiráciu. Áno, kopa skvelých nápadov a ja ich chcem všetky, ale vráťme sa do reality. Reality obmedzeného rozpočtu a toho, že ten skvelý drevený organizér som nevedela zohnať. Od roku 2016 sa to zmenilo a už som ich videla aj u nás! Plastové krabičky ani ukladať nite do šuflíka som nechcela. Aj keď krajčírky by určite našli výhody v tom, že sa na nite nepráši, ja viem, viem. Chcela som ušetriť miesto a zavesiť ich na stenu.

Potom som objavila ako dobrú alternatívu pegboard. Je to vlastne dierkovaná drevovláknitá doska (už viete zohnať aj plechovú, napríklad z Ikea, ale cena je neporovnateľne inde!). Do dierok napicháte kolíky, priamo zavesíte háčiky či namontujete poličky. Neznelo to náročne.

A aká by som to bola TvoreNina, keby som si to nevyrobila?

Prišla moja fáza

toto-musí-mať-hneď-teraz

a už sme utekali do obchodu. Autom.

Pegboard (teda ,,dosku na vešanie”) som našla pod názvom akulit. Myslím, že vo väčšom obchode so stavebninami a hobby materiálom ho zoženiete. Pôvodne som chcela kúpiť ten s bielou povrchovou úpravou (sololit?), ale nakoniec som bola rada aj za obyčajný, veď vždy sa dá pomaľovať. Doska má na šírku 120 cm a odrežú, koľko potrebujete. Mala som veľké oči a keď už si s tým dávajú prácu, zobrala som meter.

Nite som sa rozhodla vešať na drevené kolíky. Na ich výrobu som zobrala dubové tyčky s priemerom 6 mm, meter dlhé. Odvtedy som musela znova dokupovať, myslím, že bambusové sa tiež dali prežiť, ale pri porciovaní sa štiepili. Dôležité je spárovať kolík s dierkou, viete ako.

Nákup za 8 € sa vezie v aute domov.

Premena akulitu na stojan

Mojím pôvodným plánom bolo natrieť akulit na bielo (teda až keď som nezohnala biely) a spraviť na ňom farebné bodky. Mal len jednu chybu – nemala som farby. Musela som sa uskromniť, farby v spreji neboli až také lacné, ako som čakala, tak som kúpila len bielu a sivú. Náklady stúpli na 20 €. Ak nebudete vymýšľať kraviny, bude to lacnejšie!

A tak sme maľovali, teda striekali. Najprv biely podklad, ktorý by bol býval aj belší, keby sa farba neminula. Potom sivé bodky. Na bodky som si urobila šablóny z papiera. Treba pracovať opatrne, ale pár fŕkancov mimo sa podarilo. Ako sa hovorí, jedenkrát je to omyl, viackrát zámer. Aj bodky sú akési krivolaké. Ale originál! Najhoršia časť bola dostať dosku na náš mini balkón a neublížiť bylinkám pri striekaní.

No a stačí už ,,len” narezať kolíčky a nastoknúť ich do dierok. Takže ,,len” rezanie skončilo ako pílenie. Dub sa nezdá. Tie bambusové idú nacvakať kliešťami.

Mám dve dĺžky kolíčkov

• 10 cm na nite malého aj veľkého návinu,
• 4 cm na spodné cievky. Ja tam pomknem tri. Edit 2019: nakoniec ich využívam už len na cievky s bielou a čiernou niťou a na vešanie nožníc a rezacích koliesok-mám ich prakticky tesne nad stolom. Farebné cievky dávam na kolíky priamo k nitiam. Tie dlhšie kolíky sú akurát na niť Belfil-S 1000 m a spodnú vyššiu cievku do Berniny.

Kolíkom som upravila konce zastrúhaním na strúhadle na ceruzky, a zabrúsila som ich šmirgeľ-papierom,

kvapla som na ne trochu lepidla (vedierko modrého Duvilaxu je vždy doma) a zapichovala.

Stačí zavesiť. A obesiť nite. A stojan na nite z akulitu je hotový.

Pri vešaní odporúčam dať do rohov pod skrutky malé doštičky alebo iné podložky, aby nebol stojan nalepený priamo na stene. Mne trčí časť kolíkov aj z druhej strany, takže to bolo nevyhnutné.

Keď som ešte nevedela, ako využijem celú plochu, vyzeralo to takto:

Brloh som viackrát optimalizovala, takže stojan stále mení svoje pôsobisko podľa toho, kam sa hýbe stôl na Božku 🙂

A odkedy mám Braňa (vyšívací stroj), vyzerá aj plnšie!

Občas aj upracem. Ak nevyberáte 10 farieb naraz, ako ja, možno vám to vydrží usporiadané stále.

Po roku dvoch troch rokoch používania viem zhodnotiť pre a proti.

Pozitíva

• Lacná a nenáročná výroba
• Prehľadný. Stačí mi jeden pohľad  a nájdem niť, ktorú chcem. Dokonca aj keď ich nemám podľa farby (čo skoro nikdy nemám)
• Naozaj ľahký. S premiestnením a zavesením na iné miesto nie je problém
• Priestranný. Na veľký kus zavesíte aj obchod s niťami, to len ja mám tak rozmarne kolíky ďaleko od seba a približne tretinu plochy nad stolom skoro nevyužívam
• Praktický. Umiestnenie nad stolom so šijacím strojom je najlepšie

Negatíva

• Nevydrží veľkú záťaž. Čo čakať od deravej dosky, však
• Kolíky sa lámu. Lepšie povedané vylamujú sa z dierok, hlavne pri zavesení niečoho ťažšieho. Za tri roky sa mi vylomilo možno 10, hlavne tie, kde boli kotúče s lepiacou páskou
• Dĺžka kolíkov: na tie 10 cm vojdú bežné nite v návine 1000 m (vyskúšané na Amann), pár väčších cievok mám uložených v krabičke, na tie by to chcelo dlhšie kolíky, ale bojím sa, že by takú záťaž neuniesli
• Skladovanie nití na stojane, kde na ne sadá prach a svieti slnko, nie je úplne kóšer. Ak to chcete robiť správne, kúpte si tmavú skriňu len na nite a nechajte v nej nádobu s vodou

Ja som so stojanom spokojná (,,rokmi preverené” 😛 ) a nechystám sa tento systém meniť. Ale ako by som aj mohla byť nespokojná, keď je bodkovaný? 🙂